Veľkonočné zvyky, tradície
Keďže Veľká noc je v našich končinách vnímaná najmä ako kresťanský sviatok, zvyklosti doteraz prežívajú hlavne v regiónoch s vyššou hustotou veriacich. Ich slávenie začína už na Zelený štvrtok, pokračuje Veľkým piatkom s prísnym pôstom a vrcholí na Bielu sobotu. Vo Veľkonočnú nedeľu prebiehajú pobožnosti na oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista, pričom začína hodovanie a ľudová veselica. Na sviatočnom stole zväčša nechýba zemiakový šalát, údeniny, obložené chlebíčky, studené misy, zákusky a koláče.
Predovšetkým mladšia generácia sa najviac teší na Veľkonočný pondelok, ktorý sa nesie v znamení šibania a polievania.
Chlapci oblečení v krojoch navštevujú dievčatá, aby ich vyšibali korbáčom z prútia.
Všetko, samozrejme, v záujme ich zdravia po zvyšok roka.
Nasleduje polievačka – v lepšom prípade vedrami vody, v horšom priamo v studenom potoku.
Hrejivým pocitom nežnejšiemu pokoleniu môže byť jedine fakt, že podľa povery budú čisté a krásne až do ďalšej jari.
